@CT 1 @LM 1 @RM 65 @PL 55 @TB -----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T @MT 3 @MB 3 @PO 5 @PN 1 @OP @LH 6 @LH 3 esk a slovensk romantismus @LH 6  (20. - 50. lta 19.stolet)  >Generace tictch let nemusela zpasit se zkladnmi potebami pro nrodn ivot (ustlen spisovnho jazyka, vytvoen vdy v nrodnm jazyce, zzen zkladnch instituc pro rozvoj literrnho a vdeckho ivota) a nrodn hnut zahrnovalo ji ve vt me i mansk vrstvy, mohli si spisovatele klst nronj cle. Jejich sil smovalo k vytvoen literatury, kter by pln odpovdala soudobm zjmm a potebm nroda.koly, kter si kladla literatura tictch a tyictch let, byly velmi rzn a irok. Vedle ojedinlho revolunho postoje, jak jej pedstavoval KAREL HYNEK MCHA, pevaoval lidovchovn zetel k zjmm k nrodn buroazie a k lidovm vrstvm. Vchovn cle literatury pevyovaly zmry umleck. Snaha, aby lidov tensk vrstvy dostaly takovou literaturu, kter by na n؍ psobila ve smyslu nrodn vchovnm, vedla asto k tomu, e vznikala dla, kter si nekladla vy nroky ne bavit tene. Klidnou hladinu literarnho ivota ve tictch letech rozeil jen zsadn spor o romantismus, a tm tak o orientaci esk literatury. V tomto sporu o romantickou poezii Mchovu se nejotevenji projevil rozpor mezi mylenkovou revolunosti, umleckou prbojnost mal umleck skupiny a nzorem vtiny. esk literarn kritika byla podivuhodn krotk a snenliv. Tm kad dlo pijmala pzniv jen proto, e bylo esk. A pece kdy v dubnu roku 1836 vyel Mchv Mj, zvedla se vlna odporu a nepznivch soud. >Jako student novomstskho gymnzia poznal Mcha Jungmanna a pozdji jako poslucha filozofie a prv te vniv vechno, co mu pijde do ruky - Goetha a Shakespeara, Byrona, Mickiewicza. Mcha sleduje prbh polskho povstn a v hrdinnm boji polskch vlastenc proti carsk tyranii vid soust boje za osvobozen Evropy. Mlad vlastenci pomhaj polskm uteencm, kdy po nezdaru revoluce prochzej naimi zemmi. Mcha rd navtvuje esk pedstaven ve Stavovskm divadle a tato zliba jej pivede jako ochotnka i na scnu Kajetanskho divadla na Mal Stran, zzenho J. K. Tylem. Pi zkoukch na ochotnick pedstaven poznal Lori, vlastnm jmnem Eleonoru omkovou. Mcha se do Lori zamiloval. Ve vztahu k n proil muiv milostn drama. Brzy vidl, e jeho mil nespluje idel, jak si o en vytvoil ve svch pedstavch, a z toho vznikl pocit zklamn. Mcha velmi rd cestoval, ponejvce pky. S pteli nebo sm podnikal dalek vlety na osaml hrady a zceniny, do divok prody, k rozeklanm skalm, k jezerm. Je sm. Spe vlastnm rozhodnutm ne nepzn osudu. M sice ptele, kte jej obdivuj a jim chce imponovat i svm vstednm obleenm. asto je vak odrazuje svm pnovitm chovanm a ct mezi nimi dvojnsob svoji odlinost. Po dokonen prvnickch studii odchaz Mcha jako advokatn koncipient do Litomic. ije v nedostatku a ve starostech o Lori, kter ek dt. Kdy se narod syn, Mcha se rychle chyst ke svatb, onemocn vak nakalivou chorobou a umr pedasn v estadvaceti letech. >Svj postoj ke svtu a ivotu vtlil Mcha do komplexu pedstav a symbol, vyjadench postavami poutnk a poustevnk, kte utkaj do samoty, kde ij vzdleni lidem, protoe jim spolenost nerozum, ale i postavami loupenk, kte svmi nsilnmi iny protestuj proti du a spolenosti, k nim pozdji pistoup jet symbol zem. Pro Mchovu tvorbu je pznan protiklad snu a skutenosti. Touil po nejvym poznn, ale tsniv ivotn podmnky jej srely a spoutvaly, snil o lsce "bez konce", ale setkal se s pzemn krskou, snil o siln svobodn vlasti a rozvitm narodnm ivot, ale kolem sebe vidl nrod nesvobodn, lidi zakiknut, tiv tlak policejnho reimu. Stle narel na rozpor mezi touhami a skutenost. Lyrickoepick bse MJ, kter vyla v dubnu 1836: Djitm skromnho dje je krajina. Mj m ovem produ jen jako kulisu, vlastnm obsahem skladby je hlubok filozofick reflexe, proto je tak samotn pbh dost mlhav. Milenci Jarmila a Vilm zahynuli ciz vinou. Jarmilu svedl Vilmv otec, jet ne ji Vilm poznal. Vilm zavrad svdce, ani tu, e zabil vlastnho otce. Za tento in je uvren do vzen a pt den popraven. Jarmila hyne sebevradou ve vlnch jezera. Ve vzen peml Vilm o podivnm etzci osudovch nhod, kter zniily jeho ivot. Jde tedy o tragedii t lid: sveden Jarmily, oklamanho milence, kter zavradil svho otce, a zabitho svdce, kter nejprve zapudil vlastnho syna a potom svedl milou. Z dramatu t lid se stv drama lidsk spolenosti. Vilm m bt popraven, protoe se z otcovy viny stal loupenkem a pomstil Jarmilu. Tragedie t lid perostla v tragedii obecn lidskou, obalobou cel spolenosti, kter neije v souladu s dem prody. Ve vzen neuvauje Vilm jen o svm ivot a sv poprav. Ds ho pomylen na posmrtn ivot, lek se przdnoty a nicoty, kter nsleduje po smrti, dsu z neznmho prostoru. Jedin jistota a prav vlast je jen zem. Vere nejsou jen vyznnm lsky k zemi, ale i jeho vry v konen splynut lovka s hmotou, z n vyel a do n se opt vraci. Na tehdej dobu je nzor pevratn. Neuspokojilo ho nboensk vysvtlen, dopracovv se k materialistickmu pojet svta. Se svm hrdinou splynul ve 4.zpvu Mje, stal se hlavnm uastnkem dramatu. Zprvu objektivn vyprvl o Jarmilin a Vilmov osudu, ale v nznacch ukazoval, e sm stoj za hrdinou Vilmem, nakonec se ztotonil s postavou Vilma. Proto v zvru skladby politoval vedle Jarmily a Vilma i sebe a v konenm vkiku spojil jmna: Hynku! Vilme! Jarmilo!!!, priem sv jmno uvedl na prvnm mst. >Vznam Mje nen jen v jeho hlubok mylenkove nplni, ale take v umleckem mistrovstvi dila, ktere zahjilo nove obdobi ve vyvoji eske poezie. Zobrazil krsu prirody ve vsech dennich a ronich dobch. Prirodni obrazy hyri pohybem a napetim, barvami vsech odstinu, kontrasty svetla a tmy, kombinaci barev, zapusobil krsou bsnickeho slova, uchvacuje tenre rytmem i versem lenenym v rovnomerne zvukove celky. Skladba Mje vzbuzuje predstavu dramatu nebo opery (ti takty, dve mezihry a epilog). Dej m dramaticky vzestup, vyvrcholeni a sestup. Dramaticky uin podporuji i intermezza, kter dj zpomaluji nebo vysvetluji. Mchou se objevil v eske literature poprve bsnik, kter ml odvahu vyslovit sv presvedeni, bez ohledu na to, co tomu rekne spolenost. A spolenost se postavila ve sv vetsine k Mji odmitave. Mcha boril klidnou malomestskou idylu, otrsl cirkevnimi dogmaty. Kritikove vytykali Mchovi mylenkovou npln bsne. Vytky smerovaly proti Mchovm hrdinum, padle divce a "strasnemu lesu pnovi". Jeho proza m mnoho lyrickych nebo dramatickych prvku a vyznauje ji siln hudebnost. >Romn CIKANI opakuje znovu Mchv postoj: rozpor snu a skutenosti. Je tu tematicky hodne obdobneho Mji: mlady cikn nalez svou milou svedenou, v otci poznv jejiho svudce a v milovanem pestounovi vraha sveho otce. >Mcha zpracovval ltky historicke. Pomyslel i na vetsi romnovou skladbu. Mel ji bt romn KAT o tyrech dilech, nazvanych podle hradu, kde se ml dj odehrvat (KRIVOKLAD, VALDEK, VYSEHRAD A KARLSTEJN). Z tohoto plnovaneho celku uskutenil Mcha jen prvni st, povdku KRIVOKLAD. Lii krle Vclava IV. jako zajatce, jeho osvobozeni a nvrat do Prahy. Hlavn hrdinove jsou mluvimi bsnikovych mylenek. Jeho hrdinove nejsou pojati historicky, nybrz subjektivne. >KAREL SABINA byl Mchovm oddanym stoupencem a prvnim vykladaem jeho dila. Ve vlastni bsnicke tvorbe byl pouhym Mchovm epigonem (pokraovatelem). Z jeho rozshle literrni innosti napr. bsne, historicke romny a povdky, proza se socilni tematikou, dramata, preklady, libreta k operm. >JOSEF KAJETAN TYL (1808-1856): Lska k divadlu, probuzen vlivem profesora Klicpery na hradeckem gymnziu, odvedla Tyla z filozofickych studii v Praze. Po pusobeni u koovne divadelni spolenosti se venoval hlavne divadlu a spisovatelske innosti. V hmotne bide, za neutesenych rodinnych pomru, pronsledovn rakouskymi urdy s podlomenym zdrvim dozil svj ivot v Plzni. Byl redaktorem asopisu Kvety. Spisovatelskou drhu zaal Tyl historickymi povdkami z eske minulosti. Historie byv a v nich jen kulisou pro napinave a dobrodruzne, asto vsak mlo pravdepodobne deje. Nejznmejsi jsou povdky ROZINA RUTHARDOVA (1839) a DEKRET KUTNOHORSKY (1841). Prozy se soudobou problematikou lze souborne oznait jako "povdky vlastenecke". Chteji budit lsku k vlasti a k rodnemu jazyku, a tim prevychovvat nrodne vlazne. Hrdiny jsou vesmes mladi lide, vzdelani a uslechtili, kteri museji pro sv idely prekonvat prekzky a nejednou se dostvaji do konfliktu s rodii. >Mlo zdaril novela POSLEDNI CECH (1844) dala mlademu Havlikovi podnet k ostre kritice. Havliek vytkl Tylovi, ze usiluje o ziskni slechty, akoli tato vrstva nemuze jiz nrodnimu boji niim prospet. >Tylovy divadelni hry ze souasneho ivota se dotykaji ozehavych otzek soudobe nrodni spolenosti. Tyluv idel: prevychovat kruteho "kapitalistu" a ziskat jej pro vec lidu a nroda. Jednim z prostredku teto vychovy je lska mladych lid, kteri tvori obvykle dramatickou zpletku (napr. PALICOVA DCERA). >Z Tylovych veseloher se stala populrni FIDLOVACKA, zachycujici ivot prazskych lidovych vrstev. K jeji popularite prispela hlavne pisen KDE DOMOV MUJ (npev Frantiska Skroupa), kter znrodnela a stala se pozdeji nrodni hymnou. >Zvlstni skupinu v Tylove dramaticke tvorbe tvori dramaticke bchorky (pohdky). >Nejlepsi z nich je STRAKONICKY DUDAK (1847). Ustredni postavou je dudk Svanda, ztelesnujici kladne i zporne vlastnosti eskeho loveka (citovost a podnikavost- vrtkavost, touha po zbohatnuti). Zvlstni postaveni ve hre maji pohdkove bytosti. Dodvaji hre poeticke kouzlo a symbolizuji lidovy nzor, ze priroda tvori jednotu s lovekem. >Odpor proti novym projevum feudlniho utlaku se ozyvaji ve hre TVRDOHLAVA ZENA (1849). Historicke hry KUTNOHORSTI HAVIRI a JAN HUS jsou primym hlasem udlosti z let 1844-1848. Janu Zizkovi venoval Tyl drama JAN ZIZKA Z TROCNOVA a BITVA U SUDOMERIC (1849). >KAREL JAROMIR ERBEN (1811-1870): V dobe filozofickych a prvnickych studii v Praze se seznmil s Frantiskem Palackym, s nimz pak po cely ivot spolupracoval. Jako sekretr Ceskeho muzea sbiral ve venkovskych archivech studijni materil. Ve vedecke prci se zabyval hlavne nrodopisem. Jako nrodopisec se snazil rekonstruovat puvodni podobu lidove slovesnosti. >V tomto duchu koncipoval sbirky PROSTONARODNI PISNE A RIKADLA (1864) a soubor CESKYCH POHADEK. >Jedinou puvodni bsnickou knihou Erbenovou je KYTICE (1853), jedna z nejslavnejsich a nejoblibenejsich knih eske literatury. Je vysledkem skoro dvacetileteho usili. Jednotlive bsne Kytice vychzely nejprve asopisecky. Ltkovym zkladem Kytice jsou eske bje, ktere Erben jako vedec-sberatel dobre znal. Otzka lidskych vztahu se u Erbena soustreduje na problem viny. Konflikty vyplyvaji vesmes z poruseni zkladnich lidskych vztahu. Vinu vzdy spojuje bsnik s osobou toho, kdo se ji, treba bezdene, dopustil, nikdy jeji priciny nehled ve spoleenskem radu. Proto se take jeho hrdinove nebouri proti trestu a nerevoltuji proti spolenosti; trest je jim samozrejmy. To je zsadni rozdil proti Mchovi, kter obzalovav spolenost za viny, jichz se dopustil jedinec. Nejzkladnejsi rysy jsou osudovost a nutnost. Bezmocny lovek dvnych dob, postaveny proti drtivym silm prirody, obklopeny zhadami, ktere si rozumem nedovedl vysvetlit, snazil se vnest alespon asteny rd do tohoto sveta. Z pravidelneho opakovani ruznych prirodnich jevu vyvodil zver, ze nad vsim denim vldne jakysi nezmenitelny zkon - osud. Tento zkon prenesli nasi predkove i na svet mravni. Erben odmit jakoukoli vzpouru proti teto zkonitosti. Kazde prekroeni meze, kterou nadprirozene sily urily lidem, vede k lidske zkze. I "privolvni" nadprirozenych bytosti nebo touha zashnout do osudu m vzpeti za nsledek trest. Jsou to v podstate pohanske predstavy o osudovosti, jak jej Erben nalezl v mytu. Erben uznv jeste rd lsky a odpusteni, jehoz se dosahuje poknim. >Dle napsal skladby SVATEBNI KOSILE a ZAHOROVO LOZE. Znmkou osudovosti u Erbena je, ze lidsky udel byv neodvolatelne uren. >KYTICE je vrouci oslavou mterstvi: naprost vetsina vsech postav jsou postavy zenske a zena - matka je ztelesnenim domova, uchovatelkou nroda a jeho sily. Erben vyuziv v Kytici mistrovsky vsech umleckych prostredku lidove balady. Uchvacuje tenre prudkym dejovym spdem a dramatickym podnim. >Mistrovskym dilem baladicke zkratky je POLEDNICE: cely dj probehne za uderu kostelnich hodin. Erben dovede vyuzivat @LH 3 i zvukomalby (Vodnik). @LH 6 KAREL HAVLICEK BOROVSK (1821-1856) >Podepisuje se podle rodiste Borove take Borovsky, pochazel ze zamozne kupecke rodiny. Gymnazium studoval v Nemeckem (dnes Havlikove) Brode, filozofii v Praze, kde take vstoupil do knezskeho seminare. Kasarensky zpusob ivota v seminari a protiesky postoj reditele seminare zpusobil, ze v Havlikovi, vznikl odpor proti cirkvi. Profesori to brzy poznali a nakonec Havlika vylouili. Na Safarikovo doporueni odesel jako vychovatel do Ruska. Uvedomoval si nedostatky ruskeho verejneho ivota. Poznal, ze carsky absolutismus je lisu a svobode narodu stejne nepratelsky jako absolutismus rakousky. >Soubor lanku, kter Havliek o Rusku napsal, OBRAZY Z RUS (1843-1846), obsahuje kritiku carske samovlady. >Pobyt v Rusku znamenal pro dalsi smer Havlikovy innosti velmi mnoho. Cestovani, studium i ivotn zkusenosti zesilili v nem schopnost kritickeho postoje ke skutenosti. Z odstupu videl nyni jasneji vsechny nedostatky a slabosti narodniho ivota v Cechach. Kriticky pohled na situaci naroda umoznil Havlikovi videt etne rozpory, ktere se projevovali v narodni spolenosti a ktere obrozenci nechteli videt. Havliek se rozhodl vyrovnavat se s nimi svou literarni innosti a kritikou (Tylova Posledniho Cecha), ale predevsim politickym uvedomovanim prostrednictvim novin. >Je dokladem Havlikovy neobyejne novinarske schopnosti, ze dovedl vladni organ Prazske noviny promenit od zaatku sv redaktorske innosti v noviny vyjadrujici narodni zajmy. Uverejnoval v nich lanky o ruznych formach vlady, informoval tenare o politickem ivote v cizine a take o osvobozeneckem hnuti jinych narodu. Jeho noviny tim podstatne prispivaly k politickemu uvedomovani tenaru. >Zaatkem dubna 1848 zalozil Havliek vlastni tiskovy organ, Narodni noviny. V duchu sveho presvedeni, ze noviny nemaji tenare jen informovat a bavit, ale hlavne vychovavat, usiloval, aby politicke cile naroda pronikly do nejsirsich vrstev, nejen mezi mestanstvo, ale i mezi rolniky a delniky. K tomu volil Havliek primerenou formu vykladu, od vazne pojatych uvodniku a zasadnich stati az k satirickemu vypadu nebo politickemu popevku. >Zaatkem roku 1850 byly Narodni noviny vladou zastaveny, ale Havliek zaal tehoz roku vydavat politickou revui Slovan. Revoluni hnuti bylo porazeno. Vlada dvakrat pohnala neohrozeneho novinare pred soudni porotu, umlela nakonec Havlika zastavenim Narodnich novin i Slovana. Koncem roku 1851 Havlika internovala v tyrolskem mesteku Brixenu. Ve vyhnanstvi, v Brixenu se pokousel literarne tvorit, studoval lidovou slovesnost, etl odbornou literaturu, ale podminky, v nichz zil, staly policejni dozor, neustale prohlidky korespondence, odloueni od vlasti, obavy o rodinu, to vsechno podlamovalo jeho energii a zdravi. >V dubnu 1855 se smel konene vratit do Cech. Byl to vsak smutny navrat do domova, kde mu mezitim zemrela zena a nekdejsi pratele se ho ze strachu pred policii stranili. Jiz pristiho roku 1856 zemrel na souchotiny. >Havliek byl epigramatik (epigram - kratka basen vyjadrujici vaznou nebo satirickou mylenku). Tento struny bsnicky utvar pestoval po cely ivot. Sam charakterizoval epigramy jako " malinke nadoby, do kterych vztek svj nalivam, aby srdce nezral." >Nejpriznanejsi jejich vlastnosti byla prudka utonost. Havliek odhaluje rozpory mezi uenim cirkve a jeji praxi. Kritika statni a verejne moci a ruznych feudalnich prezitku je tematem dalsiho okruhu epigramu. Projevuji se v nich plne Havlikovy demokraticke nazory, protiklad panstva a lidu, vysmech slechte, panovnikovi a statnimu aparatu. Kritizuje malou puvodnost a nizkou umleckou uroven asti literarni tvorby, pomry divadelni, skolstvi a soudoby stav vedy. >Vrchol Havlikovy bsnicke innosti spada do doby jeho brixenske internace. Tri velke satiricke skladby, ktere tu vznikly, TYROLSKE ELEGIE, KRAL LAVRA a KREST SVATEHO VLADIMIRA, jsou jednou z forem boje proti hlavnm oporam feudalniho radu - statnimu absolutismu a cirkvi.V tyrolskych elegiich vyliil Havliek bsnicky sv zateni a deportaci do Brixenu, v Krali Lavrovi a Krtu svateho Vladimira uskutenil sv starsi plany, z doby ruskeho pobytu. Tri skladby sleduji spoleny cil: satiricky zobrazit reakni spoleenske sily. >Kral Lavra vyuziva cizich pohdkovych motivu. Zamerenim skladby bylo vysmat se hlouposti vsech korunovanych hlav, ktera je stejne nebezpena jako zrizeni, v nemz je vsechna moc dana jedinemu loveku. >V tyrolskych elegiich je utok proti policejnimu statu. Prostredkem je mu ironie (vysmech, zamerne vyjadreni protikladu) a sarkasmus (kousavy vysmesek). >Krest svateho Vladimira je mohutna satira, v niz povest z davne ruske minulosti se aktualizuje na pomry absolutistickeho statu a cirkve. Namet je prevzat z Nestorova letopisu, v nemz se vypravi o tom, jak rusky knize Vladimir prikazal utopit v Dnepru sochu pohanskeho boha Peruna. Havliek tohoto boha zlidstil tim, ze mu dal podobu panskeho sluzebnika. Vzajemny vztah Peruna a vladce Vladimira, ureny tim, ze buh je u cara sluhou, umoznil Havlikovi uinne vyjadrit zakladni mylenku skladby, ze totiz nabozenstvi se stv v absolutistickych rezimech pomocnikem k ovladani lidu. Car Vladimir je zobrazen ve sv odpudive podobe se vsemi nectnostmi: omezenosti, hrubosti, nadutosti a krutosti. Vsechny tyto vlastnosti zbavuji panovnika jakekoli svatozare. >Hlavn dejova zapletka, spor mezi carem a bohem, kter konci Perunovou popravou, odhaluje vlastni vztahy mezi cirkvi a statem. Lid po Perunove smrti odmita platit dane, avsak bez pomoci cirkve nelze vladnout lidu. Nebudou-li poddani mit nad sebou boha, snadno odmitnou poslouchat i cara. >Kratke strofy obsahuji obvykle jednoduchou vetu a posledni vers tvori pointu. Uzitim lidovych obratu se zduraznuje hovorovy raz jazyka. Havlikovo bsnicke dlo, prostotou a lidovosti umleckeho razu, se co nejvice priblizilo skutenemu ivotu a zapojilo se do celonarodniho zapasu. Pro svj stateny zapas za prava naroda byl Havliek milovan lidem jako maloktery esky spisovatel. Jeho opravdovost a mravni zaniceni, estnost a nesmlouvavost jsou trvalymi hodnotami, ktere zanechal svemu narodu. >Pri Havlikove pohrbu, kter se stal jedinenou protivladni demonstraci eskeho lidu, odvazila se Boena Nmcov polozit pred zraky policie na rakev neohrozeneho bojovnika trnovou korunu. BOENA NEMCOVA (1820-1862) >Narodila se ve Vidni jako dcera panskeho koiho a eske sluzky. Detstvi a mladi stravila v kouzelnem ratiborickem udoli. Otec Barunky (divi jmeno Nemcove znela Barbora Panklova) byval v letnich mesicich stolbou na ratiborickem zamku ve sluzbach vevodkyne Zahanske (pani knezny). Ze vsech detskych dojmu zapusobila na malou Barunku nejsilneji jeji babika, Magdalena Novotna. >Jiz v sedmnacti se na natlak matky provdala za urednika finanni straze Josefa Nemce. Nemec byl v dobe snatku dvakrat starsi nez mladika nevesta. Patril k uvedomelym vlastencum a pro sv narodni citeni nebyl obliben u svych predstavenych a byl take asto prekladan z mista na misto. Manzelstvi od zaatku nebylo stastne, nebot se v nem setkaly dve povahy naprosto odlisne. >Za pobytu v Praze v letech 1842-1845 poznala Nmcov prazskou vlasteneckou spolenost a seznamila se s prednimi eskymi spisovateli. Tri roky pobytu v Praze zpusobily rozhodny obrat v ivote Nemcove. Styk se spisovateli, hojna etba i ivotn zkusenosti rozsirovali jeji dusevni obzor a jeji literarni tvorba dostala urity smer. >Velky vyznam pro Nemcovou ml pobyt na Chodsku, kde poznavala ivot mestanu i venkovskeho lidu. Na Domazlicku pokraovala v tvorbe pohdek, psala narodopisne lanky a obrazky ze ivota spolenosti ve mestech i o socialnich pomrech na venkove. >Pro aktivni uast v revolunim hnuti byli Nemcovi pronasledovani rakouskymi urady a jejich innost stale sledovala tajna policie. Josefa Nemce vysetrovali, prekladali z mista na misto, az posleze byl zbaven sluzby. V padesatych letech se hmotna situace rodiny neustale zhorsovala. Nmcov ochuravela, podrazdeny manzel ji nechapal, odmitl davat penize na domacnost. Dovrsenim nestesti byla smrt milovaneho syna Hynka. V teto dobe stradani, kdy Nemcove nezbylo nez doprosovat se pomoci u svych pratel a kdy poznala i nevdek tzv. vlastenecke spolenosti, vznikalo nejvetsi dlo Nemcove, jeji Babika. >Krize manzelskeho souziti Nemcovych vyvrcholila koncem padesatych let, kdy se Nmcov rozhodla zit sama s detmi. Roku 1861 odjela Nmcov do Litomysle, aby u nakladatele Augusty dohlizela na vydavani svych spisu. >V lednu roku 1862 zemrela predcasne vysilenim a neustalym stradanim. >Autorka Babiky vstoupila do literatury Narodnimi bachorkami a povestmi. Zahrnuji nekolik druhu lidove slovesnosti, predevsim pohdky, ale i mistni povesti a legendy. >Na rozdil od Erbena neslo Nemcove o zachyceni puvodni podoby pohdkovych motivu, spise o vlastni prevypraveni lidove latky. Jednotlive pohdkove motivy upravovala tak, aby zobrazovaly typicke prostredi s typickymi postavami ceskeho lidu i s jeho povahovymi vlastnostmi. >Hlavn mylenkou pohdek je demokraticka zasada rovnosti vsech lid, vitezstvi mravnich hodnot nad silami zla. Temito hodnotami obdaruje spisovatelka hrdiny z lidu, vitezici nad rodovou povysenosti, bohatstvim a zlobou. >V povdkove tvorbe bylo cilem Nemcove ukazat narodni ivot, predstaveny kladnym typem. Mel reprezentovat vlastnosti lidu v jeho zpusobu ivota i v jeho nazorech. >Takovym obrazem ze ivota je zejmena BABIKA, oznacena podtitulem obrazy z venkovskeho ivota. >Hlavnm zdrojem byly vzpominky na vlastni detstvi. Tyto vzpominky si Nmcov jeste rozsirovala poznanim lidoveho ivota, napr. na Domazlicku. >Babika nen dlo ivotopisne. Hlavnm zamerem spisovatelky bylo ukazat harmonicky ivot prostych lid, predstavovany ustredni postavou idealne dokonaleho ivota. Kniha zachycuje jen kratky vysek z babicina ivota, ale ve vzpominkach se promita cely jeji minuly ivot. Pritom vlastnim tematem knihy nejsou babiciny osudy, nybrz jeji postoj k lidem, jeji jednani a jeji nazory. >Nmcov umistila dj sv povdky do ratiborickeho udoli. Idylicky ivot rodiny Proskovy je protikladem k ivotu panske spolecnosti na zamku. Tato konfrontace dvou spolecenskych prostredi je v Babice provedena velmi dusledne. >Zakladni dejovou osnovu Babiky tvori dve pasma. Prvni z nich ukazuje ivot na Starem belidle s prijezdem babiky a popisem jejiho vsedniho dne. Pak se objevuji vedle rodiny Proskovych dalsi lide: mlynar, myslivec, baba korenarka, blazniva Viktorka, pan Beyer, pani knezna se schovankou Hortensii a mnoho dalsich postav. Liceni ivota zabira stale sirsi ramec, dejovy spad je stridave mirnejsi, hned zase vzrusenejsi. >Druha vnitrni cast zacina poznenahlu v 7. kapitole. Ramcuje ji popis prirodniho deni behem rocnich obdobi a vyliceni ivota v jednotlivych fazich roku. >Nmcov sama vyznala, ze psala Babiku pro utechu sv duse. V tizive dobe se v duchu vracela do dob sveho detstvi. Literarni historie zjistila nejednu odchylku mezi vzpominkou Nemcove a skutecnosti. Pomer mezi babikou a jeji dcerou Terezkou byl ve skutecnosti napjatejsi nez v liceni Nemcove. Take pani knezna, hrda aristokratka plna rozmaru, jevi se ve skutecnosti podstatne jinak nez v podani Nemcove, pribeh Viktorky ml jinou, drastictejsi podobu. >Vsechno to doklada zamer Nemcove zmirnovat vyhrocene protiklady vseobjimajici laskou a pochopenim. Byl tu navic zamer umlecky ideovy: babika mla predstavovat dokonaly typ obyvatele ratiborickeho udoli a usili o harmonizaci vztahu mezi lidmi muselo zahrnout vsechny obyvatele ratiborickeho udoli. >Babika patri k tvorbe Nemcove k typu povdky, v nemz spisovatelka smerovala k zobrazeni kladneho hrdiny. Sem patri take drobnejsi povdky BARUSKA, DIVA BARA, DOBRY CLOVEK, PAN UCITEL a CHYZE POD HORAMI. Nmcov urcuje svym povdkam poslani narodne vychovne a sveho hrdinu spina s jednoduchym pribehem, kter proveruje hrdinovy dobre vlastnosti. >Od uvedenych povdek se ponkud odlisuje Chyze pod horami (1858). Milostne sblizeni Cecha Bohuse se Slovenkou Katusi ma symbolizovat ceskoslovenskou vzajemnost, zobrazit lidovy slovensky ivot v jeho sepeti s prirodou. >Novely dotykajici se spolecenskych rozporu jsou rozsahem delsi a blizi se forme romanu. Jejich smyslem je spolecenske rozpory zmirnovat. >POHORSKA VESNICE (1856) se pokousi o harmonizaci vztahu mezi lidem a slechtou. Postava hrabete je vytvorena nikoli jako slechtic, ale spise jako lovk, kter se od slechtickeho prostredi odlisuje. I v nem vyslovila Nmcov svou predstavu "dobreho ivota". >V povdce V ZAMKU A PODZAMCI (1856) uz nevystupuje "dobry pan" jako v Pohorske vesnici. Pouzitim kontrastu mezi krutosti chudoby a rozmarilosti a nelidskosti zbohatliku nachazi Nmcov hrdiny v chudine. Slovenska literatura - romantismus >Ctyricata leta - rozhodujici krok k emancipaci slovenskeho naroda. Sturovci setrvavaji na koncepci slovanske vzajemnosti, ale v jejim ramci se dovolavaji narodni svebytnosti, jejimz vyrazem je jazyk, literatura, kulturni a verejne instituce. Rozhodujicim cinem se stalo uzakoneni stredoslovenskeho nareci jako spisovneho jazyka v lete 1843. Poslanim Sturovcu bylo vydavani knih v novem spisovnem jazyce. Rozviji se narodne vzdelavaci usili (nedelni skoly, spolky strizlivosti, ochotnicke divadelnictvi atd.) >Vedouci osobnosti narodniho hnuti byl LUDOVIT STUR(1815-1856) Vede studenty k narodnimu uvedomeni, nabada je k sberatelske cinnosti a osvetove praci mezi lidem. Na svou dobu byl Stur vynikajicim jazykovedcem, jak o tom svedci jeho knihy NARECIA SLOVENSKO ALEBO POTREBA PISANIA V TOMTO NARECI a NAUKA RECI SLOVENSKEJ (obe 1846), v nichz zduvodnil uzakoneni noveho jazyka. ------------------------------------------------------------------------ ------------------------------------------------------------------------ (C) 1994, 1996 AHA